10 tipov ako sa stať profesionálnym fotografom

“Ahoj, veľmi sa mi páčia tvoje fotky, aj tvojho manžela. Dnes je toľko fotografov, ale z tvojich fotiek ide ľahkosť, estetika a príbeh. Super, že píšeš blog, určite budem čítať 🙂 Mám 41 rokov, som na materskej s dvojročným synom a fotím (trocha). Fotenie ma strašne baví a už dlho je môj sen venovať sa tomu naplno. Len mám pocit, že už som prešvihla svoj čas a že už je neskoro. Viem, že je to asi blbá otázka a je to individuálne, ale ako dlho trvá osvojiť si všetky techniky, aby som vedela spraviť naozaj profi fotku? Myslíš, že v mojom veku sa dá ešte vypracovať na profi fotografku a živiť sa tým?” Adriana

Adi, nie si jediná, ktorá máš sen o tom, byť profi fotografkou. Rada vtipkujem, že v Česko-Slovensku máme 15 miliónov fotografov. Ľudí, čo fotia alebo chcú fotiť, je naozaj veľmi veľa. Konkurencia je šialená a denne pribúdajú noví fotografi. Presadiť sa, aby si sa touto prácou mohla živiť, naozaj nie je ľahké, ani pre už etablovaného fotografa. Ide o dlhý a zložitý proces. V krátkosti to zhrniem takto:

1. Neboj sa

Na ceste za svojimi snami ľudí zväzuje strach. Chcela by som počuť jediný reálny dôvod, prečo by malo byť neskoro alebo prečo by sa ti to nemalo podariť? Hovorí sa, že 90% úspechu je drina a 10% talent. A je to pravda. Každý si musí prejsť nejakou cestou, kým sa niečo naučí. Dobrá správa je, že na fotografovanie nemusíš mať kondičku 15ročnej. Jediné, čo potrebuješ, je odhodlanie, profesionalita a vytrvalosť.

Väčšina ľudí sa vzdá na polceste. Samozrejme, že sa v každom veku dá vypracovať na profi fotografku. Ak máš väčšiu odvahu, vytrvalosť, ctižiadosť a 10% talentu ako 14,9 milióna ďalšich fotografov v Československu, dokážeš to. Hovorí sa, že život začína po 40ke, takže ideš do toho. Neváhaj, neobzeraj sa, nevšímaj si nekonštruktívne komentáre okolia. Začni! A buď vytrvalá! 

2. Buď odolná voči hejtu

Pamätám si, ako som kedysi v Trenčíne chodila na amatérsky fotokrúžok. Bola som jediné dievča medzi mnohými mužmi rôznych vekových kategórií. Začínala som a rada som fotila detaily kvetov (milujem to dodnes). Raz som na takomto stretnutí povedala vetu: “Strašne by som chcela fotiť fotky kvetov, aké predávajú v Ikea.” Mala si počuť ten hurónsky smiech. Veľmi sa ma to dotklo, lebo som to myslela úprimne zo srdca. Jeden starší muž, mi vtedy povedal, nech si z toho nič nerobím, nech si idem svojou cestou. Dnes som profesionálka a môžem si fotiť aj anciáša. Ten chalan, čo sa smial a ohŕňal nadomnou nosom, si už 20 rokov chodí tou istou cestou do tej istej práce. Mala som sa nechať odradiť? Hejt vždy bol, je, aj bude. Nemôžeš sa zapáčiť každému.

3. Makaj

Nedávno som videla starý taliansky film o Leonardovi da Vinci. Páčilo sa mi, ako sa umelci tých čias na nič nehrali. Ako boli v prvom rade remeselníkmi. Normálne makali, až sa potili. Učili sa ako učni, fyzicky pracovali a vkladali do toho um, nechali sa poúčať, cibrili si svoje ruky aj oči. Tak začínal aj majster Leonardo. Postupne, tvrdo a vytrvalo predčil aj vlastného učiteľa, ale nezačal sa “hrať” na umelca. Vždy bol len zvedavý geniálny remeselník a vedec oddaný svojej práci. A pritom veľký umelec.

4. Rozumej remeslu

Remeselné a technické základy sú nevyhnutný základ na ceste k profesionalite. Ak ovládaš vzťah clona/čas/ISO, je to v poriadku. Ak však fotíš na automatiku a nevieš používať manuál, na kariéru úspešnej fotografky zabudni. Ak to nevieš, je nutné sa to doučiť. Bez týchto základov nikdy nebudeš dosť dobrá, aby si zažiarila medzi tými najlepšími. Fotografia je v prvom rade remeslo. Keď ovládaš remeslo a máš svoju vnútornú víziu o výsledku, až vďaka týmto dvom aspektom, vieš dosiahnuť požadovaný výsledok. 

Ľudia mi často hovoria, že ich fotenie baví a chcú fotiť, ale nejde im to tak, ako by chceli. Nevedia ovládať svoj fotoaparát a nerozumejú procesu fotografovania. Pritom stačí tak málo. Prečítať si pozorne návod k svojmu fotoaparátu, kde sa dá okrem jeho obsluhy, slušne pochopiť aj samotný proces.

Nedá sa povedať ako dlho trvá osvojiť si všetky techniky, aby človek vedel spraviť profi fotku. Je to vec vlastnej vôle. Všetky techniky si asi neosvojíš nikdy, ale drvivú väčšinu z nich si môžeš, pri intenzívnej práci, osvojiť za pár týždňov, mesiacov, rokov. Základný princíp fotografovania – vzťah clona / čas –  si môžeš osvojiť aj za 30 minút. Všetko záleží na tebe a tvojej vôli, na intenzite, energii a čase, ktorý foteniu venuješ.

5. Pýtaj si konštruktívnu kritiku

Keď niečo nevieš, môžeš googliť alebo sa prihlásiť na kvalitný webinár alebo kurz, kde ti to niekto múdrejší vysvetlí online alebo naživo. Môžeš žiadať o individuálny prístup. Dôležité je pýtať sa ľudí na názor. Nebáť sa. Nedať sa oklamať vlastným egom a nechcieť počuť len chválu. Tvojimi kritikmi by nemali byť tvoji kamaráti z facebooku alebo instagramu. Zväčša im stačí málo, aby ti dali ódy na bársjakú slabotu. Pýtaj sa lepších od seba. 

6. Inšpiruj sa

Z môjho pohľadu je úplne ideálne začať tak, že sa inšpiruješ alebo aj natvrdo kopíruješ. Hľadáš si predlohy a snažíš sa dosiahnuť podobný výsledok. Takto to robili všetci veľkí majstri v maliarstve, ktorí najprv boli remeselníkmi, až neskôr sa stali umelcami a autormi. Nie je to žiadna hanba. Aj fotograf musí najprv ovládnuť svoje remeslo a dokázať spracovať akékoľvek zadanie, kým príde s niečím vlastným. Niekedy to trvá celé roky, kým si nájdeš svoj vlastný štýl/rukopis. Sama som dlho skúšala, učila sa (a stále sa učím). Hľadala som spôsoby ako pretaviť svoju vnútornú víziu do fotky. Pracovala som dobre a kvalitne, ale málokedy som mohla povedať, že by som bola s výsledkom pocitovo a intímne stotožnená. 

7. Snívaj, ale zostaň nohami na zemi

Mala som všelijaké veľké predstavy, túžila som po veľkých produkciách, občas sa sťažovala na osud, pýtala sa sama seba, prečo žijem v takejto krajine, kde na nič nie sú peniaze a ja nemôžem robiť “veľké” veci. Netrvalo mi dlho, kým som pochopila, že buď budem pliesť bič z toho, čo mám, alebo neurobím vôbec nič. Dlho predlho som cítila, že to stále nie je tak, ako to cítim a chcem. Ale raz to prišlo a stále sa to zlepšuje. Veľké veci prichádzajú za odmenu a po dlhom úsilí. A v prevažnej väčšine sa o ne musíš pričiniť sama.

8. Rozvíjaj sa

Po remesle prichádza na rad tvoja osobnosť. Tvoje vnútorné nastavenie, tvoje názory a postoje, tvoja predstavivosť a fantázia, tvoje skúsenosti a zážitky, tvoja schopnosť byť dobrým psychológom, tvoja úroveň vkusu, schopnosť rozlíšiť gýč od niečoho skutočne pekného. Toto všetko a oveľa viac, musíš vedieť pretaviť do výsledku v podobe fotky. Keď to budeš dostatočne dlho trénovať, dostaví sa výsledok. Ako dlho to presne potrvá je individuálne a nikto okrem teba ti túto odpoveď nedokáže dať. 

9. Vzdelávaj sa

Ani keď nadobudneš pocit, že už všetko vieš, nikdy tomu never. Vždy je niečo, čo ešte nevieš a tvoja inšpirácia vo fotografii nemusí nevyhnutne vychádzať z fotografie samotnej. Pri práci ťa môže ovplyvniť akákoľvek iná vedecká, umelecká, filozofická, či ezoterická disciplína. Čokoľvek v živote zažiješ a čokoľvek sa naučíš, všetko v jednom momente využiješ. Navštevuj kurzy, čítaj, pozeraj filmy, cestuj alebo len sleduj svoje rastúce deti a nechaj sa nimi inšpirovať.  

10. Pracuj a čakaj

Ukončím to totálnym, ale pravdivým klišé. Cesta je cieľ. Ak si trpezlivá a dokážeš na sebe dostatočne dlho pracovať, potom sa ti oplatí byť jednou z 15 miliónov 😉

Fandím ti a podporujem ťa.

Tvoja Gavulka <3