Gavulkina kauza: FREELANCERI vs. KORPORÁTI

Nedávno som sa vo svojich storkách na instagrame trošku rozohnila pre faktúru 3 mesiace po splatnosti a vo švungu som skritizovala aj zamestnancov korporátov, ktorí rozhodujú o honorároch pre umelcov a nevedia pochopiť, za čo si pýtame “TOĽKO” peňazí.

Rozprúdila sa obrovská diskusia a podpora zo strany mojich followerov a freelancerov. Niektoré slová v tej surovej stručnosti zostali pre niektorých ľudí nepochopené, niektoré skreslené. Instastory nie je priestor na podrobné vysvetľovanie, preto to chcem obšírnejšie vysvetliť tu.

Nemal to byť atak freelancerky na komplet všetkých zamestnancov korporátov a tobôž nie znevažovanie ich práce. Mala to byť obhajoba nášho fungovania a existencie a poukázanie na to, ako asi o nás uvažujú ľudia v zamestnaneckom pomere a prečo častokrát nie sú schopní pochopiť naše požiadavky. 

Pred ďalším písaním chcem upozorniť, že nepíšem o úplne všetkých, aj keď to tak možno bude vyznievať. Nebavilo by vás, za každou druhou vetou čítať vsuvku, “NIE VŠETCI”. Sama pracujem aj s mnohými chápavými a chápajúcimi ľuďmi z veľkých firiem, ktorí vnímajú súvislosti, sú otvorení diskusii, vedia si svoju voľbu obhájiť, nie sú závistliví a vedia prácu umelcov, freelancerov a malých podnikateľov oceniť tak, ako si zaslúžia. Budem písať z pohľadu fotografky, ale aplikovať si to na seba môžete všetci umelci, freelanceri, influenceri, malí podnikatelia…všetci, čo niečo tvoríte a ste na to sami. 

Predstava vs. realita

Neraz som sa u ľudí, ktorí fungujú výlučne ako zamestnanci, stretla s tým, že boli v šoku z ceny mojej práce alebo práce mojich kolegov. Videli iba povrch.

Čo VÄČŠINOU vidí človek, ktorý (ne)odsúhlasuje tvoj honorár?

  1. Týpka v rozťahanom svetri, ktorý sa objaví na pľaci, odcvaká si svoje, zbalí sa a odíde domov.
  2. Fotografa/freelancera/infuencera/podnikateľa, ktorý robí prácu, ktorá ho baví a ešte aj zarába.
  3. Človeka, ktorý si zopár hodín posedí nad zákazkou pri počítači/popracuje a vystaví a pošle faktúru. Bodka.

Aká je realita?

Som:

  1. idea maker a kreatívec
  2. konzultant
  3. plánovač
  4. komunikátor
  5. salesperson
  6. fotograf
  7. psychológ
  8. majiteľ techniky – hardware a software
  9. retušér
  10. grafik
  11. art director
  12. influencer
  13. web dizajnér
  14. ITčkár
  15. marketér
  16. content creator
  17. produkčný
  18. producent
  19. asistent
  20. personalista
  21. zaobstarávateľ
  22. administrátívny pracovník – účtovnictvo, komunikácia s úradmi/byrokracia
  23. prevádzkovateľ – platím nájmy, energie, zabežpečujem chod firmy, opravy
  24. šofér a taxikár
  25. nosič
  26. osvetľovač
  27. dekoratér
  28. stylista
  29. upratovač
  30. študent, ktorý sa stále vzdeláva
  31. hľadač zdrojov inšpirácie, ktoré sa vo mne spájajú v jedno a môžem ich pospájané posúvať ďalej svojim klientom

BTW. som aj:

  • platič daní a odvodov
  • človek a matka a ďalšie životné nevyhnutnosti. To len aby sa nezabudlo. 

Toto všetko, čo je plus/mínus súčasťou reality a každodennej mravenčej práce akéhokoľvek kreatívca, musí byť zohľadnené vo výške jeho honoráru. Honorár freelancera nemá limitovať skreslená a obmedzená predstava niekoho iného o jeho práci a živote. 

Vrátim sa na chvíľu do minulosti alebo keď “Päťkorunáčik” nasľubuje

Prišiel mi raz do mailu dopyt s priloženou glamour fotografiou sexy ženy, nafotenej v protisvetle, akoby v tuneli postavenom z matracov. Malo to byť zadanie pre reklamu na matrace. Klient žiadal o cenovú ponuku, ktorú si v zásade nevyciciavam z prsta.

Celý deň som rozmýšľala ako to nasvietiť a zrealizovať, aby to vyzeralo tak, ako si klient želá. Aj keď záber pôsobil jednoducho, nebolo easy urobiť to luxusne a nie lacno. Chcelo to celú zostavú svetiel a dobré technické riešenie scény. Cena honoráru a produkcie sa vyšplhala dosť vysoko. Nepamätám si presne, ale určite to bolo niečo okolo 2 500 Eur. Klient odpovedal, že to je príliš veľa a že si zohnal fotografa za 200. 

O pár mesiacov som mala možnosť vidieť výkon 200 eurového fotografa na billboardoch pri ceste. Na matraci ležala vyvalená žena – predpokladám, že to bola neter majiteľa matracovej firmy. Nasvietené lacno a napriamo jedným zábleskovým svetlom, poloha modelky aj produktu celkom iná ako v zadaní, atmosféra nikde. Jedným slovom: lacota. 

Neuveriteľné, čo všetko dokážu 200 euroví fotografi nasľubovať klientovi a na čo všetko sú klienti, v mene nižšej ceny, ochotní skočiť. Dokonca aj na to, že dokážu zrealizovať niečo, čo vôbec nesedí so zadaním, za desatinu reálnej ceny. Keby mi klient vtedy povedal, že mu to stačí takto, teoreticky by som mu to takto za 200 Eur nafotila aj o 3,16 ráno, v pyžame, s čiernou páskou na očiach a spúšť by som stláčala nechtom na nohe. Prakticky by som to neurobila, pretože by som sa za takýto výsledok prepadla od hanby pod zem a chodila po kanáloch.

Vymedzenie mantinelov

Podobná situácia sa v mojom profesnom živote opakovala veľakrát. Viackrát sa stalo aj to, že klient uprednostnil lacného fotografa, nebol spokojný, pochopil rozdiel a v ďalšom kole sa ku mne vrátil.

Niekedy ani nie je problém v samotnom fotografovi a v kvalite jeho práce, ale v jeho neschopnosti obhájiť si podmienky, ktoré potrebuje na kvalitné splnenie zadania a tiež v neschopnosti vysvetliť veci klientovi. Na opačnej strane častokrát sedí človek, ktorý našej práci poriadne nerozumie a jediným jeho kritériom pri výbere fotografa je odporúčanie a cena. 

So svojimi klientmi sa vždy bavím otvorene. Som ochotná odkonzultovať ich predstavy, poradiť, čo všetko treba zabezpečiť, ak chceme dosiahnuť požadovaný výsledok. Predvídam a upozorňujem na riziká. Ľudia možno nevedia úplne presne pomenovať, čo sa im na zadaní páči. Žiadajú nejakú svetelnú atmosféru a tá je častokrát drahá. Po presnom vymedzení mantinelov, v ktorých sa budeme pohybovať a zvážení všetkých rizík, viem odhadnúť, aká bude cena mojej práce.

Je vždy na voľbe klienta, či ju akceptuje a vie pochopiť, alebo nie a uspokojí sa radšej s iným, menej drahým riešením.  Nemôže však odomňa chcieť, aby som bez primeraného rozpočtu produkovala zázraky na počkanie. Keď vidím, že sa nedohodneme a nebudem vedieť za daných podmienok zadanie pokryť, radšej dávam od spolupráce ruky preč. Nebudem si predsa kaziť meno.

Vrana k vrane sadá alebo aký si, takých ľudí a honoráre priťahuješ

Som veľmi priamy človek a s každým sa bavím na rovinu. Môžete sa na mňa spýtať ktoréhokoľvek môjho kolegu, spolupracovníka alebo človeka z môjho súkromia. Komunikácia so mnou nie je vždy príjemná, ale určite je vždy otvorená a pravdivá.

Moji kolegovia vedia, že sa na mňa môžu obrátiť pri naceňovaní zákazky, že im rada a ochotne pomôžem. Mám dostatok skúseností, aby som vedela predvídať scenáre vývoja spolupráce a preto viem predvídať aj výšku vynaloženej energie a tomu adekvátny honorár. Ak si náhodou niekedy nie som istá, sama oslovím skúsenejších odomňa a oni mi vždy ochotne poradia. 

Stane sa, že ani ja dopredu neodhadnem vynaložené úsilie a cítim, že som si mohla vypýtať viac. Nikdy neváham slušne sa spýtať svojich klientov, či by neboli ochotní mi priplatiť a musím si trikrát poklopkať na drevo, že moju prosbu ešte nikdy neodmietli. Ak by ju odmietli, nehnevala by som sa.

Som si istá, že je to aj tým, že som charakterovo, komunikačne aj hodnotovo tak úzko vyprofilovaná, že robím len s ľuďmi, ktorí sú na rovnakej vlnovej dĺžke a tieto veci dokážu akceptovať. Tí, ktorí to nechápu sú prirdzene odselektovaní už v úvodnej komunikácii.

Nepotrebujem nikoho oberať o peniaze, chcem len to, čo si zaslúžim. Občas sa chybička vloudí a natrafím aj na niekoho, kto napríklad nie je schopný zaplatiť faktúru ani po troch mesiacoch po dátume splatnosti.

Moje deti jedia chlieb a nie lajky

Každý niekde začínal. Klamala by som, keby som napísala, že som nikdy nerobila zadarmo. Keď som začínala fotografovať a potrebovala som samú seba otestovať v teréne, nafotila som nejaké materiály pro bono alebo za barter pre malé firmy a ľudí, ktorí si fotografa nemohli dovoliť. Neskôr som pracovala pre malé firmy, projekty a ľudí, ktorí mali z objektívnych dôvodov na fotografa nižší budget.

Ako som zbierala skúsenosti, pribúdali aj seriózne dopyty od firiem, ktoré mali veľmi zaujímavé obraty a zisky. Od takýchto firiem som si prirodzene začala pýtať honoráre primerané svojim schopnostiam, skúsenostiam a výkonom, ale aj možnostiam samotného klienta. Honoráre, z akých aj umelec môže dôstojne žiť.

Privádza ma do šialenstva, keď ma osloví bohatá spoločnosť a povie mi, že potrebuje zraziť náklady výroby vizuálu na minimum. Prečo sa zráža cena na úkor kreatívcov, ktorí majú dať produktu alebo službe dušu? Akým právom sa pýtam? Preto, lebo naša práca je na pohľad “iba” duševná? Duševná práca nemá žiadnu cenu? Treba sa pozerať aj za horizont.

Veľakrát odpoveď znie: “pre prestíž” alebo “budeš mať do portfólia”. Z prestíže sa ale ešte nikto nenajedol. Z prestíže som nenafotila ani Rytmusovi svadbu. Nevymenila som svoje živobytie za likes na instagrame. Moje deti jedia chlieb a nie lajky. Prečo by som mala rozdávať všetko, čo sa vo mne spája, zadarmo? Nie som bezodná studnica energie a nápadov, ktorá môže rozdávať donekonečna.

Aj ja sa potrebujem dobíjať a na to potrebujem čas, priestor, no najmä peniaze, prostredníctvom ktorých ten čas získavam. Každé jedlo, každé kino, každá dovolenka, každý zážitok má v mojom živote miesto aj preto, aby moji klienti mali odomňa stále krásne alebo krajšie, kvalitnejšie a zaujímavejšie výstupy. 

Spojme sa a naučme spoločnosť vážiť si duševnú prácu a vidieť za ňou aj to skryté

Cena by nemala byť jediným kritériom pri výbere fotografa. Začínajúci fotograf nevie určiť svoju cenu, pretože ju ešte nepozná.  (Celkovo je téma cien u nás ešte stále tabu.) Nemôže klientovi poskytnúť komplexnosť a niekedy ani zaručiť kvalitu, ktorú má skúsený fotograf. Čo je ale dôležitejšie, je spoločenská zodpovednosť. Práca pre veľké a solventné firmy, ktoré si môžu dovoliť oceniť prácu umelcov, má byť za odmenu. A toto by si mali uvedomiť aj kompetentní.

Očakávam, že firmy, ktoré produkujú veľké zisky majú byť príkladom spoločenskej zodpovednosti a okrem iného podporovať tých, ktorí robia tento svet hodnotnejším a krajším. Nie vyjednávať čo najnižšie ceny ako na trhu a zdierať umelcov z kože a cez ich drinu, know-how a diela predávať draho svoje vlastné produkty. Je to nevyvážené a neudržateľné.

Nepílme si pod sebou konár

Fotografi/kreatívci/freelanceri/influenceri/malí podnikatelia, nenechajte so sebou manipulovať. Pýtajte si, čo si zaslúžite. Ak si neviete poradiť s cenami, kontaktujte svojich skúsenejších kolegov. Či je niekto začiatočník alebo skúsený profesionál, mali by sme/musíme držať spolu. Musíme naučiť ľudí, ktorí rozhodujú o našej životnej úrovni,  vyčleniť nám toľko peňazí, koľko si reálne zaslúžime s ohľadom na celý rad činností, ktoré denne vykonávame.  

Keď si začínajúci fotografi trúfajú na veľkú zákazku, mali by si byť vedomí toho, že ak idú za mizerné peniaze pracovať pre bohatú firmu, pília pod sebou konár nielen sebe, ale aj celému fotografickému odvetviu. Ak chcete pracovať zadarmo alebo za málo, pracujte pre tých, čo si to nemôžu dovoliť (napr. charita) a zadarmo pracujte pre svojich kamarátov alebo pre seba. Ak pracujete pre seba, nikdy to nebude naozaj zadarmo. Je to investícia do seba samých.

Myslite na svoju budúcnosť a na to, že aj vy raz budete chcieť žiť na úrovni, aj vy raz budete chcieť slušne zarábať, zaplatiť svojim deťom jedlo, bývanie, vzdelanie, pekné prázdniny a že aj vy raz budete potrebovať primeraný príjem na dôstojný život pre seba a svoju rodinu. Nezničte si svoju budúcnosť už teraz. Nenechajte sa pochybnými argumentami zrážať na cene.

Keď teraz zle zasejete, budete raz zle žať. 

S úctou

Vaša Gavulka <3

Milujem fotografiu a marketing. Mám rada pocit, keď pekná fotografia predá dobrú a kvalitnú vec a ja sa môžem na tom podieľať. Poviem vám všetko, čo viem o dobrej a peknej fotke. Fotografom poradím ako byť pripravení pre prácu s klientmi, ale aj ako chrániť svoje záujmy a spoznať svoju cenu. Malým značkám pomôžem porozumieť tomu, ako pristupovať k svojej vizuálnej prezentácii tak, aby boli trendy a zaujali. Môj príbeh si môžete prečítať tu >>
Komentáre
  1. Ivana Butalová píše:

    Zuzka,
    tlieskam tvojej otvorenosti, pravdivosti a odvahe, srdcu, ktoré do písmen vkladáš.
    Dnes nielen, že mnohí stratili odvahu stáť si za svojim (či doma, tak v práci aj pri cenotvorbe),
    ale strácajú svoje ja, keď len preto, aby uživili, potláčajú svoju kreatívnu časť a ustupujú často nelogickým a nehodnotným požiadavkam klienta.
    Verím, že aj tento článok prispeje svojou „trochou“ ktorej je v ňom veľa a otvorí oči viacerím.
    Tak nám, umelcom, ktorí nabudúce s väčšou istotou budeme stáť za vypýtanou sumou.. ako aj klientom, ktorí sa na náš prínos pozrú inak, než doteraz.

    • Zuzana Gavulová píše:

      Ivi, dakujem za mile slova. Ludia sice vravia, ze toto tu uz bolo 100x, ale ja sa tesim, ze aj po 101. to mnohych silno zasiahlo. Verim, ze to prinesie ine vnimanie nas aj nasej prace ❤️

  2. Rišo píše:

    Veľmi dobre napísané, súhlas so všetkým. Možno jeden postreh – ja som prestal vysvetľovať klientom, že som idea maker a kreatívec/konzultant/plánovač/komunikátor/atď čokoľvek … lebo to vlastne nikam nevedie. Naceňujem konečný produkt o ktorom sa dá diskutovať, ale za nacenením si stojím. V momente ako som sa pustil do delenia na drobné, tak začala debata „a koľko by stálo, keby uberieme tu a tu … a ešte tu“. Ale potom už výsledkom nebude to, čo som naceňoval na začiatku.
    Sme na Slovensku, vždy (ale že vždy) sa nájde človek, ktorý danú vec spraví lacnejšie, ale už sa nad tým nepozastavujem. Práveže sa mi klienti vracajú, keď skúsia takéhoto lacného Jožka 🙂
    Veľa zdaru!

Napísať odpoveď pre Ivana Butalová Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania tohto komentára.